Miliarda eur a plán koncepcie

Pred mesiacom som písal, že slovenský digitálny štát zaspáva. Že sme jediná krajina V4, ktorá zverila digitalizáciu ministerstvu, čo má na starosti predovšetkým eurofondy a regionálny rozvoj. V rebríčkoch digitálnych verejných služieb sa roky pozeráme susedom len na chrbát.

17. decembra 2025 schválila vláda SR Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy – dokument, ktorý má na najbližších päť rokov rozhodnúť, ako bude fungovať slovenský digitálny štát. Priniesol vyše miliardy eur a štrnásť programov. Hlavne ale priniesol niečo, čo predchádzajúcim verziám chýbalo najviac: záväzok, ktorý sa dá každý rok kontrolovať. Poďme ale pekne poporiadku.

Číslami sa to dá podložiť celkom konkrétne, priamo z vlastného hodnotenia, ktoré si sám štát dal do úvodu koncepcie. Slovensko je v indexe digitálnej dekády 25. z 27 krajín EÚ v transparentnosti služieb. Pri online vybavení veľkých životných udalostí – narodenie dieťaťa, zmena bydliska – sme 22. V predvyplnených formulároch sme sa za rok prepadli z 19. na 22. miesto, čo je presne opačným smerom, než by sme mali ísť. Zlepšili sme sa aspoň v mobilných službách a v prístupe k elektronickým zdravotným záznamom. To sú ale skôr výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.

Čo je NKIVS a prečo o ňom teraz hovorí každý, kto sa zaujíma o štát

NKIVS – Národná koncepcia informatizácie verejnej správy – je v skratke niečo ako stavebný plán digitálneho štátu. Nehovorí občanovi, čo má vypísať v daňovom priznaní. Hovorí štátu, ako má byť postavená infraštruktúra pod všetkými službami, ktoré raz použijete: kto zodpovedá za aké dáta, aké technológie smú úrady nakupovať, ako majú systémy jednotlivých ministerstiev medzi sebou komunikovať a koľko peňazí do toho ide. Je to dokument, do ktorého sa musí zmestiť každá digitálna služba, ktorú vám štát v najbližších rokoch ponúkne.

Nie je to nová myšlienka. Prvá verzia vznikla ešte v roku 2016, poslednú väčšiu aktualizáciu dostala v roku 2021 – vtedy s cieľom výrazne zlepšiť postavenie Slovenska v indexe DESI, ktorý meria digitálnu vyspelosť krajín. Ako sme na tom dnes, som písal minule: nie dobre. Vlastný cieľ sa nenaplnil a nikto sa z toho verejne nezodpovedal, pretože dokument nemal k sebe priradený akčný plán ani konkrétne termíny.

Práve v tomto je decembrová verzia odlišná a iná. Schválila ju vláda, nie iba ministerstvo pre svoju vlastnú potrebu. Má pri sebe reálne peniaze – presne 1,02 miliardy eur do roku 2030, rozpísaných až na úroveň jednotlivých programov a rokov. A prichádza s akčným plánom, ktorý sa musí každý rok aktualizovať aj s vyhodnotením, čo sa splnilo – MIRRI musí predložiť vláde správu vždy do 31. marca nasledujúceho roka. Nahrádza to doterajšiu, voľnejšiu Správu o plnení NKIVS. Hlásenie o tom, ako sa štát digitalizuje, existovalo aj doteraz. Len bez pevného termínu. A bez naviazania na konkrétny rozpočet.

Aj odborná komunita okolo iniciatívy Slovensko.Digital, ktorá roky sleduje presne tento typ dokumentov, reagovala opatrne pozitívne – schválenie koncepcie aj akčného plánu označila za úspech.

Na čo pôjde miliarda eur

Presné číslo znie 1 020 000 000 eur, rozpočítaných na roky 2026 až 2030 podľa modelu, ktorý si k akčnému plánu spravilo MIRRI. Delí sa na päť balíkov podľa piatich strategických priorít: 200 miliónov na Digitálny úrad, 275 na Služby pre občanov a podnikateľov, 155 na Využívanie hodnoty v údajoch, 250 na Technologickú infraštruktúru, 140 na Kybernetickú a informačnú bezpečnosť.

Zaujímavejšie než súčet je, odkiaľ má tá miliarda skutočne prísť. Vlastná doložka vplyvov, ktorú si k materiálu spracovalo MIRRI, otvorene priznáva, že veľká časť financovania závisí od eurofondov – od zostávajúcich alokácií z Plánu obnovy a z Programu Slovensko. A tu prichádza to zaujímavé: približne štvrtina celej sumy, cez 250 miliónov eur, je v dokumente vedená jednoducho ako rozdiel medzi tým, čo NKIVS potrebuje, a tým, čo sa už podarilo nájsť. Peniaze, ktoré majú zatiaľ len pracovný názov: nový program.

Doložka to napokon priznáva takmer doslova: z predložených dokumentov nie je zrejmé, či je zaistené financovanie z EÚ zdrojov. A ak nie, hrozí dodatočný zásah do štátneho rozpočtu. Čiže štát si sám napísal, že štvrtina jeho vlajkovej digitálnej stratégie zatiaľ nemá istého platcu.

Tri piliere, päť priorít, štrnásť programov

Celá koncepcia stojí na troch pilieroch. Digitálna transformácia – teda skutočná zmena procesov a fungovania úradov, nie len ich digitalizácia v pôvodnej, papierovej podobe. Fungovanie na základe dát, aby štát konečne využíval údaje, ktoré už o nás má, namiesto opakovaného pýtania sa. A otvorený e-Government, po anglicky Government as a Platform – štát ako základná infraštruktúra, na ktorej môžu stavať aj iní.

Tieto tri piliere sa rozpadajú do piatich strategických priorít, každá s vlastným rozpočtom. Digitálny úrad si berie 200 miliónov na vnútorné procesy a digitálne pracovisko úradníka. Služby pre občanov a podnikateľov, 275 miliónov, sú časť, ktorú pocítite najviac – životné situácie, kvalita používateľského zážitku, platforma Government as a Platform. Využívanie hodnoty v údajoch má 155 miliónov na registre, kvalitu dát a analytiku. Technologická infraštruktúra a prevádzka, 250 miliónov, je zdieľaný cloud a upratovanie starých systémov. A potom je tu piata priorita, o ktorej sa v správach o schválení takmer nepísalo: kybernetická a informačná bezpečnosť, 140 miliónov, sedmina celého rozpočtu. V dnešnej dobe automatizácie a digitalizácie procesov bude za mňa jedna z kľúčových.

Z týchto piatich priorít vzniká štrnásť konkrétnych programov s vlastným rozpočtom a harmonogramom – od Digitálneho pracoviska (80 miliónov eur, 2026 – 2028) cez Cloud a infraštruktúru (130 miliónov, rovnaké obdobie) až po Operačnú bezpečnosť (45 miliónov). Pri programe Štandardizácia prevádzky a odstránenie technologického dlhu si dokument necháva rozpätie 70 až 200 miliónov eur.

Životné situácie: koniec obiehania úradov?

Ak z celej koncepcie občan niečo reálne pocíti, bude to práve pri životných situáciách. Dnes to zvyčajne funguje tak, že pri jednej životnej udalosti musíte obehať niekoľko rôznych úradov a na každom z nich znova vypísať tie isté údaje, ktoré už štát o vás dávno vie. Narodí sa vám dieťa? Čaká vás matrika, poisťovňa, zamestnávateľ, možno aj mestský úrad kvôli príspevkom. Prídete o prácu? Úrad práce, sociálna poisťovňa, možno aj daňový úrad.

Koncept životnej situácie tento princíp obracia. Namiesto toho, aby ste behali od úradu k úradu, má štát okolo danej udalosti – narodenia dieťaťa, straty zamestnania, sťahovania, svadby, kúpy auta, nástupu dieťaťa do škôlky či školy – poskladať jedno riešenie, ktoré v ideálnom prípade vybavíte elektronicky a na jednom mieste, bez opakovaného vypĺňania tých istých údajov. Vďaka zásade „jedenkrát a dosť“ k tomu pribúda aj celkom hmatateľná úspora: podľa vlastného odhadu štátu môže priemerná domácnosť vďaka zrušeniu opakovane spoplatnených výpisov a potvrdení ušetriť rádovo desiatky eur ročne. Rodiny s deťmi či ľudia riešiaci viac situácií naraz o niečo viac.

Nie je to nový nápad. Prvá fáza, financovaná z Plánu obnovy a odolnosti, mala do roku 2026 vyriešiť šestnásť prioritných životných situácií – to číslo ste možno videli aj v starších správach. NKIVS ho posúva ďalej: druhá fáza (2027 – 2028) pridáva ďalších deväť situácií, spolu teda dvadsaťpäť do roku 2030, a má priniesť aj aktívne notifikácie, teda že vás štát sám upozorní na nárok, plus prepojenie procesov naprieč inštitúciami. Tretia fáza, bežiaca súbežne od roku 2027, má služby dokonca personalizovať podľa vašej konkrétnej situácie a potreby.

Umelá inteligencia namiesto radu na úrade

Najviac pozornosti si z celého balíka zaslúži cieľ nasadiť do roku 2030 asistentov do dvanástich najvyužívanejších elektronických služieb štátu a využívať celkovo dvanásť AI asistentov naprieč strategickou aj prevádzkovou úrovňou riadenia. K tomu má štát podľa vlastných ukazovateľov nasadiť nástroje umelej inteligencie aj v dvadsiatich kľúčových rozhodovacích procesoch. Predstava je taká, že namiesto hľadania, ktorý úrad a ktoré tlačivo pri danej udalosti potrebujete, vás časťou procesu prevedie digitálny asistent. V ideálnom prípade vás sám upozorní aj na nárok, o ktorom ste ani nevedeli, že naň máte.

Za AI agendou na MIRRI stojí Radoslav Štefánek, štátny tajomník a zároveň historicky prvý splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu – funkcia, ktorá na Slovensku donedávna vôbec neexistovala. To, že za touto agendou stojí konkrétny človek s jasným mandátom, je samo osebe zmena oproti minulosti, keď podobné veci bývali skôr vedľajšou vetou v tlačovej správe.

Ide zatiaľ o cieľ zapísaný v dokumente, nie o hotový produkt. Smerovanie je správne. Otázka znie, ako rýchlo a v akej kvalite sa to premení na niečo, čo si bežný človek naozaj vyskúša a čo bude používať.

Čo to znamená pre digitálny štát ako celok

Tu je dôvod, prečo je NKIVS dôležitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Ide o základ, na ktorom bude stáť úplne každá digitálna služba, ktorú vám štát v najbližších rokoch ponúkne. Bez zdieľaného cloudu, kvalitných a prepojených dát a jednej spoločnej politiky sa každá nová služba stavia na nesúrodých základoch. Presne to sa Slovensku dialo doteraz a je to jeden z dôvodov, prečo si systémy jednotlivých úradov navzájom nerozumejú.

Konkrétnu podobu má dostať aj samotné otvorené rozhranie: dokument počíta s Centrálnou API manažment platformou, skrátene CAMP, ktorá má sprístupňovať digitálne služby štátu v troch vrstvách – verejné API pre inovácie (súkromný, občiansky aj akademický sektor), chránené API pre autorizované subjekty a interné API len pre samotné úrady. A tu treba byť presný: CAMP nie je nový nápad z tejto koncepcie. Platforma vznikla okolo roku 2016, zmluvu na jej vybudovanie štát podpísal koncom roka 2019 s pôvodným termínom dokončenia začiatkom roka 2022. Ten sa nestihol, projekt sprevádzali spory o dodávateľoch aj pochybnosti o hodnote jednotlivých modulov. Na jeseň 2023 ju MIRRI predstavovalo ako platformu, ktorá mieri do prevádzky. Akčný plán NKIVS teraz počíta s tým, že CAMP 1.0 bude používaný v druhom štvrťroku 2026, a plnú modernizáciu na verziu 2.0 – s developerským portálom, sandboxom aj otvoreným ekosystémom – má priniesť až program GaaP v rokoch 2027 až 2030. Ak sa raz overené štátne dáta budú dať cez CAMP bezpečne a s vaším súhlasom napojiť na súkromné služby, získajú banky, poisťovne aj slovenské technologické firmy základ, na ktorom môžu stavať rýchlejšie a lacnejšie personalizované produkty. Zatiaľ je CAMP hlavne ukážkou toho, ako dlho na Slovensku trvá cesta od nápadu k fungujúcej službe – od roku 2016 do plnej verzie 2.0 v roku 2030 je to štrnásť rokov. Cenu radšej nebudeme vyčísľovať…

Rieši to aj problém, o ktorom som písal minule?

Peniaze aj akčný plán teraz existujú, čo je viac, než sme mali doteraz. Nezmenilo sa však to, čo bolo jadrom môjho pôvodného textu: samotný dokument výslovne určuje MIRRI SR ako orgán vedenia celej informatizácie. Teda opäť rovnaké ministerstvo, ktoré má vo svojom názve aj eurofondy a regionálny rozvoj, nie samostatnú inštitúciu s vlastnou politickou váhou, akú majú viaceré krajiny okolo nás. NKIVS je lepší plán, ale beží v rovnakom inštitucionálnom nastavení, ktoré som kritizoval.

Ak sa raz ukáže, že MIRRI dokáže tento plán skutočne riadiť a ročne sa z neho zodpovedať, možno sa ukáže, že na názve rezortu až tak nezáleží. Ak sa ukáže opak – a chýbajúci zdroj na štvrtinu rozpočtu tomu zatiaľ nenasvedčuje príliš upokojujúco – bude to ďalší dôkaz, že digitalizácia potrebuje vlastný, silnejší domov. Tým, samozrejme, nemyslím vlastné ministerstvo.

Skúška prichádza až teraz

Na záver to isté upozornenie, ktorým som skončil aj minule. Neistotu okolo štvrtiny rozpočtu aj rozpätie nákladov na technologický dlh až do trojnásobku pôvodného odhadu si štát priznal sám, vo vlastných úradných materiáloch.

Čo je na decembrovej verzii naozaj nové, nie je technológia – cloud, automatizácia ani AI asistenti nie sú nikde v Európe objav roka. Nové je presnejšie naviazanie akčného plánu na rozpočet a pevný marcový termín, dokedy sa musí MIRRI zodpovedať vláde z toho, čo sa v predchádzajúcom roku reálne stalo. Taký mechanizmus, priamo naviazaný na peniaze, tu doteraz chýbal a nebol.

To, či sa Slovensko do roku 2030 posunie z chvosta digitálnej Európy, sa rozhodne pri prvom vyhodnotení, ktoré má MIRRI predložiť vláde do 31. marca 2027. Ten dátum si zapíšte do kalendára o čosi pozornejšie ako ten predchádzajúci. Následne v kalendári je dátum jún 2027 – State of the Digital Decade 2026, kde nám EÚ nastaví zrkadlo.

#NKIVS #eGovernment #MIRRI #V4 #DESI

Zdroje: Vlastný materiál NKIVS 2025, Akčný plán NKIVS a rozpočtová analýza (MIRRI SR, schválené vládou SR 17. 12. 2025), Slovensko.Digital, Európska komisia – State of the Digital Decade 2025.