Digitálny štát zaspáva

Slovenský digitálny príbeh má jednu trhlinu, ktorú jasne pomenúva aktuálny index DESI (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti). Nejde o to, či máme dosť optických káblov alebo či má každá domácnosť dostupné optické internetové pripojenie najvyššej rýchlosti, ale o to, ako sa k nám štát správa pri online službách. Ukazovateľ Transparency of service delivery, design and personal data (samotný graf je nižšie) sa nedá oklamať. Meria, či sú štátne služby navrhnuté pre ľudí, či rozumejú ich procesom, či sú ľahko použiteľné a či máme kontrolu nad svojimi dátami.

Môj graf porovnávajúci krajiny V4 však pre nás dobre nevyzerá. Zatiaľ čo Česko a Poľsko v posledných rokoch masívne investovali do používateľskej skúsenosti (UX) a dnes atakujú hranicu 80 bodov v indexe (vysoko nad priemerom EÚ), Slovensko sa zaseklo na úrovni 50 bodov. U nás UX rieši jedno malé oddelenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré má podľa mňa príliš malé kompetencie a nemá ani poriadny dosah na samotné služby a ich návrh – či už UI, alebo UX. Sme na úplnom chvoste Vyšehradskej štvorky a hlboko pod európskym priemerom, ktorý je na úrovni 70 bodov. Paradoxom je, že naše služby sú síce mobile-friendly a aplikujeme mobile-first princíp (ku ktorému sme sa zaviazali aj v rámci Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy), ale zlyhávajú v podstatnom: v UI a UX, teda v zrozumiteľnosti a v dizajne zameranom na občana ako používateľa.

Ak chceme, aby ľudia digitálnemu štátu dôverovali, nestačí len preklápať starú byrokraciu do online formulárov cez automatizáciu a digitalizáciu (cez „našich“ dodávateľov a partnerov za vysoké ceny, že pán minister). Potrebujeme služby, ktoré sú transparentné, predvídateľné a moderne navrhnuté pre budúce obdobia a hlavne občanov. Susedia nám ukázali, že sa to dá za pár rokov zmeniť (päť rokov stačilo Poľsku, aby nás nielen dobehlo, ale poriadne aj predbehlo!). Priblížime sa k nim vďaka schválenej Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy? To je otázka až na ďalšie správy, State of the Digital Decade 2026 a 2027, od Európskej komisie. Za mňa osobne, určite nie. Priepasť sa aktuálne zväčšuje a zatiaľ sa zväčšovať aj bude a môj osobný výhľad na jej reálne zastavenie a budúce zmenšovanie je najskôr v treťom a štvrtom kvartáli budúceho roka.

Treba upresniť, že Európska komisia v rámci programu Digitálne desaťročie 2030 prešla od jedného súhrnného čísla k monitorovaniu kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v štyroch hlavných oblastiach: zručnosti, infraštruktúra, podnikanie a verejné služby, pre všetky životné situácie. Tu by som však dodal, že aktuálne končiace sa obdobie Plánu obnovy a odolnosti (POO) – 31. augusta 2026 – by malo priniesť ich veľkú modernizáciu a nasadenie (ak to stihneme, čo je dosť otázne aktuálne pri mnohých životných situáciách) na toľko zmieňovaný Ústredný portál verejnej správy.

V niektorých oblastiach infraštruktúry (pripojenia a pokrytia) Slovensko v tempe rastu priemer EÚ dokonca predbieha, hoci v celkových číslach stále zaostávame. Tento „optický klam“ rýchleho rastu je spôsobený najmä efektom nízkej bázy – dobiehame zameškané z výrazne nižších štartovacích pozícií, pričom proces brzdí aj absencia nadrezortného podporného systému a nedostatočná koordinácia v digitálnych otázkach.

• 5G pokrytie: Slovensko zaznamenalo skok o 11,3 % (priemer EÚ rástol o 6,0 %), no s celkovým pokrytím 87,9 % stále zaostávame za priemerom EÚ na úrovni 94,3 %.
• IKT špecialisti: Počet odborníkov u nás vzrástol o 9,5 %, čo je viac než dvojnásobok tempa rastu v EÚ (4,2 %). Avšak ich podiel na celkovej zamestnanosti (4,6 %) je stále pod priemerom EÚ (5,0 %).
• Vysokorýchlostné siete (VHCN): Rastieme tempom 5,6 % ročne (EÚ 4,9 %), no s celkovým pokrytím 73 % sme stále hlboko pod priemerom EÚ, ktorý je 82,5 %. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 nám navyše podľa odhadov chýba investičný kapitál vo výške približne 525 miliónov EUR. Ten by mohol byť zabezpečený EÚ, ak sa dostatočne rýchlo rozhýbeme a využijeme európske alokované fondy na tento účel.

Sme teda vo fáze intenzívneho šprintu, čo sa týka budovania pripojení a sietí, aby sme dobehli pelotón, ale bez systémových zmien v riadení štátu hrozí, že sa náš rast zastaví skôr, než sa skutočne dotiahneme na európsku špičku. Bohužiaľ, nám tu pre krok k zlepšeniu celkového rastu chýba stále realizácia nadrezortného informačno-technického projektu, Atlas pasívnej infraštruktúry, ktorý bol už vypracovaný a predkladaný viackrát, už od čias podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, Petra Pellegriniho, až po koniec roka 2025, aktuálnemu ministrovi, Samuelovi Migaľovi. Osobne som sa na príprave a vypracovaní projektu podieľal. Dodnes nebola vôľa ho zrealizovať pod viacerými ministerstvami, cez ktoré prechádzal kompetenčne, aj cez mnohonásobne robené štúdie, ktoré sa stále dookola opakovali a hovorili o nutnosti projekt zrealizovať. Projekt má podporiť výstavbu vysokorýchlostného internetu v súlade s cieľmi EÚ. V kompetencii a na starosti ho má Odbor digitálnych infraštruktúr, Sekcia digitalizácie. Posledná verzia predkladaného projektu z decembra 2025 rátala s rozpočtom vo výške 13 786 983 EUR (a prevádzkové náklady 197 126 EUR na rok), garantom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Projekt išiel však do šuplíka, opäť.

Kde nám EÚ a susedia utekajú

V adopcii pokročilých technológií a kvalite digitálneho štátu je situácia kritickejšia:

• Umelá inteligencia (AI): Hoci na Slovensku adopcia AI vo firmách narástla o 53,1 %, priemer EÚ vystrelil až o 67,2 %. To znamená, že aj keď sa zlepšujeme, technologické nožnice sa roztvárajú v náš neprospech.
• Digitálne verejné služby pre občanov: Slovensko rástlo len minimálne o 0,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ sa zlepšil o 3,6 %.

Porovnanie v rámci V4

Ak sa pozrieme na špecifický ukazovateľ transparentnosti a dizajnu služieb, graf jasne ukazuje rozdielnu dynamiku v našom regióne za posledný rok:

• Česko a Poľsko: Vykazujú strmý a nepretržitý rast. Obe krajiny sa už dostali nad úroveň 75 bodov a atakujú hranicu 80 bodov.
• Slovensko: Naša krivka za posledné obdobie mierne klesla (z 53 na 50 bodov), čo nás radí na úplný chvost V4 spolu s Maďarskom, ktoré po prechodnom raste zaznamenalo prudký prepad.

Slovensko vie rýchlo budovať „hardvérovú“ infraštruktúru (5G), ale v „softvérových“ oblastiach – ako je transparentnosť procesov, dizajn služieb pre ľudí a adopcia inovácií (AI) – za Českom a Poľskom výrazne zaostávame a celkový európsky priemer nám v týchto segmentoch bohužiaľ aj naďalej uniká.

#DigitalDecade #Slovensko #Digitalizacia #Informatizacia #V4 #DESI #Transparency #UserExperience