Digitálny štát zaspáva
Digitálny štát nemá byť bludiskom pre svojich občanov. Prečo v transparentnosti stále pozeráme susedom na chrbát?
Slovenský digitálny príbeh má jednu trhlinu, ktorú jasne pomenúva aktuálny index DESI (Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti). Nie je to o tom, či máme dosť optických káblov, či má každá domácnosť dostupné optické internetové pripojenie najvyššej rýchlosti, ale o tom, ako sa k nám štát správa vo svete online služieb. Ukazovateľ Transparency of service delivery, design and personal data (neskôr samotný graf nižšie) meria niečo, čo sa nedá oklamať: meria to, či sú štátne služby navrhnuté pre ľudí, či rozumejú ich procesom, sú ľahko používateľné a či máme kontrolu nad svojimi dátami.
Môj graf porovnávajúci krajiny V4 však odhaľuje nepríjemnú realitu. Zatiaľ čo Česko a Poľsko v posledných rokoch masívne investovali do používateľskej skúsenosti (UX) a dnes atakujú hranicu 80 bodov v indexe (vysoko nad priemerom EÚ), Slovensko sa zaseklo na úrovni 50 bodov. U nás UX rieši jedno malé oddelenie na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré má podľa mňa príliš malé kompetencie a nemá ani poriadny dosah na samotné služby a ich návrh – či už UI, alebo UX. Sme na úplnom chvoste Vyšehradskej štvorky a hlboko pod európskym priemerom, ktorý je na úrovni 70 bodov. Paradoxom je, že naše služby sú síce mobile-friendly a aplikujeme mobile-first princíp (ku ktorému sme sa zaviazali aj v rámci Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy), ale zlyhávajú práve v tom kľúčovom UI a UX – v zrozumiteľnosti a dizajne zameranom na občana – používateľa.
Ak chceme, aby ľudia digitálnemu štátu skutočne dôverovali, nestačí len preklápať starú byrokraciu do online formulárov cez automatizáciu a digitalizáciu (cez „našich“ dodávateľov a partnerov za vysoké ceny, že pán minister). Potrebujeme služby, ktoré sú transparentné, predvídateľné a moderne navrhnuté pre budúce obdobia a hlavne občanov. Susedia nám ukázali, že sa to dá za pár rokov zmeniť (päť rokov stačilo Poľsku, aby nás nielen dobehlo, ale poriadne aj predbehlo!). Priblížime sa k nim vďaka schválenej Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy? To je otázka až na ďalšie správy, State of the Digital Decade 2026 a 2027, od Európskej komisie. Za mňa osobne, určite nie. Priepasť sa aktuálne zväčšuje a zatiaľ sa zväčšovať aj bude a môj osobný výhľad na jej reálne zastavenie a budúce zmenšovanie je najskôr v treťom a štvrtom kvartáli budúceho roka.
Je dôležité upresniť, že Európska komisia v rámci programu Digitálne desaťročie 2030 prešla od jedného súhrnného čísla k monitorovaniu kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) v štyroch hlavných oblastiach: zručnosti, infraštruktúra, podnikanie a verejné služby, pre všetky životné situácie. Tu by som však dodal, že aktuálne končiace sa obdobie Plánu obnovy a odolnosti (POO) – 31. augusta 2026 – by malo priniesť ich veľkú modernizáciu a nasadenie (ak to stihneme, čo je dosť otázne aktuálne pri mnohých životných situáciách) na toľko zmieňovaný Ústredný portál verejnej správy.
V niektorých oblastiach infraštruktúry (pripojenia a pokrytia) Slovensko v tempe rastu priemer EÚ dokonca predbieha, hoci v celkových číslach stále zaostávame. Tento „optický klam“ rýchleho rastu je spôsobený najmä efektom nízkej bázy – dobiehame zameškané z výrazne nižších štartovacích pozícií, pričom proces brzdí aj absencia nadrezortného podporného systému a nedostatočná koordinácia v digitálnych otázkach.
- 5G pokrytie: Slovensko zaznamenalo skok o 11,3 % (priemer EÚ rástol o 6,0 %), no s celkovým pokrytím 87,9 % stále zaostávame za priemerom EÚ na úrovni 94,3 %.
- IKT špecialisti: Počet odborníkov u nás vzrástol o 9,5 %, čo je viac než dvojnásobok tempa rastu v EÚ (4,2 %). Avšak ich podiel na celkovej zamestnanosti (4,6 %) je stále pod priemerom EÚ (5,0 %).
- Vysokorýchlostné siete (VHCN): Rastieme tempom 5,6 % ročne (EÚ 4,9 %), no s celkovým pokrytím 73 % sme stále hlboko pod priemerom EÚ, ktorý je 82,5 %. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 nám navyše podľa odhadov chýba investičný kapitál vo výške približne 525 miliónov EUR. Ten by mohol byť zabezpečený EÚ, ak sa dostatočne rýchlo rozhýbeme a využijeme európske alokované fondy na tento účel.
Sme teda vo fáze intenzívneho šprintu, čo sa týka budovania pripojení a sietí, aby sme dobehli pelotón, ale bez systémových zmien v riadení štátu hrozí, že sa náš rast zastaví skôr, než sa skutočne dotiahneme na európsku špičku. Bohužiaľ, nám tu pre krok k zlepšeniu celkového rastu chýba stále realizácia nadrezortného informačno-technického projektu, Atlas pasívnej infraštruktúry, ktorý bol už vypracovaný a predkladaný viackrát, už od čias podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, Petra Pellegriniho, až po koniec roka 2025, aktuálnemu ministrovi, Samuelovi Migaľovi. Osobne som sa na príprave a vypracovaní projektu podieľal. Dodnes nebola vôľa ho zrealizovať pod viacerými ministerstvami, cez ktoré prechádzal kompetenčne, aj cez mnohonásobne robené štúdie, ktoré sa stále dookola opakovali a hovorili o nutnosti projekt zrealizovať. Projekt má podporiť výstavbu vysokorýchlostného internetu v súlade s cieľmi EÚ. V kompetencii a na starosti ho má Odbor digitálnych infraštruktúr, Sekcia digitalizácie. Posledná verzia predkladaného projektu z decembra 2025 rátala s rozpočtom vo výške 13 786 983 EUR (a prevádzkové náklady 197 126 EUR na rok), garantom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Projekt išiel však do šuplíka, opäť.
Kde nám EÚ a susedia utekajú
V adopcii pokročilých technológií a kvalite digitálneho štátu je situácia kritickejšia:
- Umelá inteligencia (AI): Hoci na Slovensku adopcia AI vo firmách narástla o 53,1 %, priemer EÚ vystrelil až o 67,2 %. To znamená, že aj keď sa zlepšujeme, technologické nožnice sa roztvárajú v náš neprospech.
- Digitálne verejné služby pre občanov: Slovensko rástlo len minimálne o 0,7 %, zatiaľ čo priemer EÚ sa zlepšil o 3,6 %.
Porovnanie v rámci V4
Ak sa pozrieme na špecifický ukazovateľ transparentnosti a dizajnu služieb, graf jasne ukazuje rozdielnu dynamiku v našom regióne za posledný rok:
- Česko a Poľsko: Vykazujú strmý a nepretržitý rast. Obe krajiny sa už dostali nad úroveň 75 bodov a atakujú hranicu 80 bodov.
- Slovensko: Naša krivka za posledné obdobie mierne klesla (z 53 na 50 bodov), čo nás radí na úplný chvost V4 spolu s Maďarskom, ktoré po prechodnom raste zaznamenalo prudký prepad.
Slovensko vie rýchlo budovať „hardvérovú“ infraštruktúru (5G), ale v „softvérových“ oblastiach – ako je transparentnosť procesov, dizajn služieb pre ľudí a adopcia inovácií (AI) – za Českom a Poľskom výrazne zaostávame a celkový európsky priemer nám v týchto segmentoch bohužiaľ aj naďalej uniká.
#DigitalDecade #Slovensko #Digitalizacia #Informatizacia #V4 #DESI #Transparency #UserExperience